Doterajšie ambície v oblasti klímy nestačia — je klimatická kríza neodvratná?
03.11.2025
Krajiny združené v Organizácii spojených národov (OSN) sa ešte v roku 2015 na klimatickej konferencii COP21 v Paríži dohodli na tom, že je potrebné obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C oproti predindustriálnym hodnotám a zároveň sa snažiť o ešte ambicióznejší cieľ – obmedziť globálne otepľovanie pod 1,5 °C. V súčasnosti je však jasné, že cieľ (1,5 °C) sa naplniť nepodarí.
Na dosiahnutie ambicióznejšieho cieľa by bolo potrebné do roku 2035 znížiť emisie oproti roku 2019 aspoň o 60 percent. Na to, aby sa otepľovanie zastavilo pri 2 °C by emisie by museli klesnúť o 35 percent.
Klimatické ambície krajín však tieto úrovne ani zďaleka nedosahujú — započítaním sľubov všetkých krajín by emisie klesli len o 10 %, čo je výrazne menej ako bolo potrebné na naplnenie cieľov Parížskej dohody
V súčasnosti predstavuje úroveň oteplenia 1,2 °C, čoho dôsledky sú viditeľné v podobe topiacich sa ľadovcov, povodní, extrémnych horúčav, sucha a požiarov. Oteplenie nad 1,5 °C môže podľa vedeckého konsenzu priniesť topenie permafrostu, kolaps koralov a zmeny prúdenia v oceánoch. Slabé úrody poľnohospodárskych plodín, úmrtia spôsobené extrémnymi horúčavami a prírodné katastrofy sú efekty, ktoré vidíme po celom svete už v súčasnosti, a s každou desatinou stupňa oteplenia sa budú pravdepodobne ešte zhoršovať.
Krajiny Európskej únie sa zaviazali do roku 2030 znížiť emisie o 55 percent, no nateraz prijali opatrenia, ktoré smerujú k menšiemu číslu — len 43 percentám. Väčšina členských krajín síce predstavila ďalšie plány ktoré by toto číslo zvýšili na 49 percent, Slovensko však medzi nimi nie je.
EÚ v súčasnosti intenzívne rokuje o tom, s akými plánmi prísť na konferenciu COP30. Na jednej strane si chce udržať svoju pozíciu klimatického lídra a inšpirovať aj ostatné vyspelé ekonomiky k nastaveniu ambicióznejších cieľov. Na druhej strane však silnejú hlasy, ktoré tvrdia, že EÚ by nemala byť ambicióznejšia ako USA alebo Čína, pretože výrobky EÚ sa tak stávajú menej konkurencieschopné
Bez ohľadu na to, ktorú z ciest si EÚ zvolí, OSN odkazuje, že je potrebné počítať s tým, že klimatická kríza je aspoň dočasne neodvratná. Klimatické poučky pritom hovoria, že zabránenie otepľovaniu (tzv. mitigácia) je lacnejšie ako riešenie následkov (tzv. adaptácia).
Adaptačné opatrenia v poľnohospodárstve, mestách, energetike, vodnom hospodárstve, zahraničnej, migračnej ale aj bezpečnostnej politike už nie sú o tom, či chce byť ľudstvo zelené, ale o tom, či chce byť pripravené.
Zdroj obrázka: Freepik
