Dokumenty

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky má ambíciu reagovať na okolnosti a udalosti, ktoré výrazne ovplyvňujú politickú, ekonomickú, finančnú, sociálnu a právnu situáciu a postavenie Slovenskej republiky vo svete.

Montrealský protokol bol prijatý dňa 16. septembra 1987 v Montreale (ČSFR pristúpenie v roku 1990, SR sukcesiou 28. mája 1993.) Podľa úprav Montrealského protokolu a zmien vyplývajúcich z Londýnskeho a Kodanského dodatku spotreba kontrolovaných látok: skupiny I prílohy A Protokolu (chlórfluórované plnohalogénované uhľovodíky), skupiny II prílohy A Protokolu (halóny), skupiny I prílohy B Protokolu (ďalšie chlórfluórované plnohalogénované uhľovodíky), skupiny II prílohy B Protokolu (ďalšie plnochlórofluórované uhľovodíky), skupiny II prílohy B Protokolu (tetrachlórmetán), skupiny III prílohy B Protokolu (1,1,1-trichlóretán) v Slovenskej republike od 1. januára 1996 má byť nulová. Používať sa smú len látky zo zásob, recyklované a regenerované. Výnimka je možná len pre použitie týchto látok na laboratórne a analytické účely. Podľa dodatku Montrealského protokolu prijatého 25. novembra 1992 v Kodani a následne upraveného vo Viedni v roku 1995 sa od roku 1996 reguluje výroba a spotreba látok skupiny I prílohy C Protokolu (neplnohalogénované chlórfluórované uhľovodíky) so záväzkom ich úplného vylúčenia do roku 2020 s tým, že na ďalších 10 rokov sa tieto látky môžu vyrábať a spotrebovávať len pre servisné účely v množstve 0,5 % vypočítanej úrovne východiskového roku 1989.

Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike (2023) nadväzuje na národné strategické dokumenty Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike (č. uznesenia 110/2019) a Revíziu a aktualizáciu Národného politického rámca pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami (č. uznesenia 557/2019), ktoré sú odpočtované v Prílohe č. 1. Aktualizovaný dokument definuje súbor 16 opatrení na obdobie rokov 2024 – 2027, ktoré sú rozdelené na 3 hlavné skupiny a to priame finančné (A1 – A5), legislatívne (B1 – B9) a podporné nefinančné opatrenia (C1 a C2). Hlavným cieľom súboru opatrení je zrýchliť tempo budovania nabíjacej infraštruktúry, zvýšiť počet nabíjacích staníc na hlavných koridoroch TEN-T, na lokálnej úrovni v mestách, ale aj poskytnúť pomoc pre právnické osoby. Dokument sa tiež zameriava na zlepšenie legislatívneho prostredia, či už prostredníctvom lepšej regulácie distribučných spoločností, zjednodušením procesov pri výstavbe nabíjacích staníc, zavedením „práva na nabíjací bod“, alebo novými výhodami pre majiteľov elektromobilov, s cieľom dosiahnuť väčšiu motiváciu smerom k bezemisnej doprave.